Veľkosť komôrok medzistienok z vosku včielieho...
Každý včelár pozná dve veľkosti komôrok plastra, komôrky robotníc i komôrky trúdove. Predpokladá, že veľkosť komôrok všeobecne komerčne dostupných medzistienkach z vosku zodpovedaju prirodzenej veľkosti buniek európskych včiel. Tak ale nemusí byť. Od asi sto rokov robené sú
experimenty s veľkosťou bunky. Niektorí autori uvádzajú, že prírodné plasty včelie, pred sto rokmi sídlili takmer o jednu tretinu viac buniek na jednotku plochy plastra (Erickson 1990r ; Osterlund 2000r). Umelé zväčšenie komôrok robotníc a teda aj včely, boli odôvodnené úvahamy z dôvodov ekonomickych.
Meranie veľkosti komôrok...
Tradične, veľkosť komôrky je vyjadrená ako počet buniek na jednotku plochy. Nanáša sa do plastra včelieho šablón o rozlohe jedneho štvorcového decimetra i počítame bunky (pozri tabuľku). Výsledok násobime dvoma, vzhľadom k tomu, že počet buniek podávano pre obe strany plastra včelieho. Pre praktizujúcich jednoduchšie je meranie 10 buniek v jednom rade, s pomocou obyčajného pravítka.
Výsledok delíme razy 10. Vzhľadom k tomu, veľkosť komôrky je variabilná v prírodných plástoch, ako i v medzistienkach. Meranie musí byť vykonané v niekoľkých miestach i vytiahnúť priemer.
Tabuľka 1: Konverzia čísel počtu buniek od ich priemeru
Počet buniek na dm2 (pre Baudoux 1934) // priemer komôrok (mm) (na oboch stranách)
650 / 5,96
700 / 5,75
750 / 5,56
800 / 5,38
850 / 5,21
900 / 5,06
950 / 4,93
1000 / 4,80
1050 / 4,70
Veľkosť bunky ovplyvňuje veľkosť včiel...
Veľkosť včely s jednej strany je to zdedená vlastnosť, držiaca sa v určenom rozsahu. Na druhej strane závisí od prostredia, napríklad od určitej veľkosti komôrky. Priemer komôrok postavené v prírodných plástach určujú z jednej strany predpoklady dedičné a z druhej veľkosť včel robotníc. Včela i komôrka, navzájom takže majú vzájomný vplyv na seba .
Prírodná veľkosť komôrok včiel európskych...
Ak chceme získať dôveryhodné údaje o skutočnej veľkosti komôrok robotníc treba siahnuť do literatúri z času pred širokému rozšíreniu medzistienok. V roku 1770 Thomas Wildman v anglicku opísal plaster z 60-66 komôrkami na stope (305mm) 1 stopa =30,48 centimetrov
ekvivalentná priemeru komôrok 4,62-5,08 mm. Ostatný autori podávajú veľkosť 4,7-5,4 mm. Najpresnejšie v súčasnej dobe dostupné dane pochádzajú od Thomasa Cowana (1890), ktorý odmeral veľké množstvo prírodných plástrov včielích predovšetkým z Anglicka, ale aj z Francúzska i z USA. Cowan zistil, že priemer komôrok včelích pohybuje sa v rozmedzí 4,72-5,36 mm.
Variabilita veľkosti komôrok včiel ...
S prírodnou konštrukciou včelieho plástra musíme venovať pozornosť relatívne veľkým výkyvom vo veľkosti buniek. Najmenšie (4,7-4,9 mm)
nachádzajú sa v centre hniezda. Tu v neskorom lete a na jeseň su vychované včely zimové, a na jar prvé včely v novým sezóne. Mierne väčšie
komôrky (4,9-5,2 mm) ležia okolo stredu hniezda. Tie sú zaplodnené neskorou jarou i letom, keď hniezdo rastie. Najväčšie komôrky budú zaplodnené len výnimočne pri maximálnom zväčšení hniezda, sú určené predovšetkým do skladovanie medu. V dôsledku toho v rodinách
bez rušenia včely zimové sú veľmi malé čo umožňuje tvorenie kompaktné zimové klbko.
Naproti tomu, je možné na jar vychovať rovnaký počet robotníc na nižšom povrchu plastra včielieho, čo v takom ťažkom období uľahčuje termoreguláciu. Len v lete, v priebehu v rodine sú vedľa seba väčšie i malé včiely.
Umelé rozšírovanie
Opísané vyššie prírodne usporiadanie komôrok rôznej veľkosti v hniezde, profilovaloli sa po mnoho tisíc rokov. Pretože v súčasnej dobe mnohí z nás majú opäť väčšiu úctu k múdrosti prírody, zdá sa byť absurdné myšlieť podávať v celom hniezde jednotné komôrky ktorích veľkosť
je väčšia, než sú prirodzené. Pred sto rokmi, niebolo samozrejme žiadných takých zábran. V rokoch 1890-1925 takmer všetci európski výrobcovia medzistienok prešli na rozšírené veľkosti komôrok. Do dnešného dňa, na 1 dm2 medzistienky nachádzalo sa 920 komôrok.
Teraz k dispozícii medzistienky majú 750-800 komôrok, čo je ekvivalentné priemeru 5,4 až 5,5 mm. Včely boli nútené do odchovu plodu v komôrkach ešte väčších od najväčších komôrok na med z pôvodných, divokých rodin. Jeden z priaznivcov zväčšovania komôrok bol prof. Ursmar Baudoux z Belgicka.
Veľké považované za lepšie...
Baudoux vykonal teoretické výpočty, ak bude väčší medový vačok u väčších včelách, tak i viac nektáru môže zbierať taka včela počas jedného letu. Okrem toho tvrdel, že je väčšia dĺžka jazyka pri zväčšených včelách . Podľa jeho výpočtov zvýšila sa o 0,5 mm pri strate päťdesiatich buniek na dm2•
Baudoux veľmi zverejnoval o svojich skúsenostiach. Opakovane preukázal, že včely v skutočnosti budú väčšie v prípade, že sú vychované vo zväčšených bunkách. Na rozdiel od toho, v praxi zvýšenie výkonu týchto včiel nebolo jednoznačne preukázané. Bolo pozorované len v niekoľkých rodinach zvýšenie produktivity do 10 percent. Ale v konečnom dôsledku výhody väčších včiel boli pre všetkých tak zrejmé, že nikto nevyžadoval dôkazy. Do roku 1913 spoločnosť Rietsch predala 2.500 form do výroby medzistienok o priemere komôrok 5,6mm. A po roku 1930, len výnimočne mohli sme stretnúť medzistienky o priemere komôrok 5,3mm. O niečo neskôr, riešenie prišlo do Severnej Ameriky. Údržalo sa dlhú dobu tradična veľkost päť komôrok na palec (komôrok priemeru 5,08 mm). Root v roku 1891 napísal, že väčšie bunky pravdepodobne nebude mať žiadne trvalé následky. Tento postoj pretrvával do 50 rokov. Avšak rozšírenie komôrok bolo i tam presadené.
Vplyv na dedičstvo...
Baudoux opísal roje, ktoré pochádzali z rodín o 700 komôrkach/dm2 plastra, a v slamených košach stavali prírodne plastry s 736 komôrkami/dm2• Umelé zväčšovanie priamo ovplyvnilo výstavbu prírodných plástrov. Baudoux videl v tým priame potvrdenie teórie Lamareka. Pravdepodobne táto zmena mala vplyv na genetickej úrovni. Rodiny, ktoré najlepšie pretrvávali na umelo rozšírených plástrach boli chované. V tomto prípade došlo do výberu o také faktory v oblasti životného prostredia, ktorými boli umelo väčšíe komôrky. Príkladom takéhoto výberu je tiež projekt Barry Sergeant z Južnej Afriky. Viac ako 10 rokov bez aplikácie medzistienok podarilo sa veľmi malej A. m. scutellata, ktorá stavia komôrky o premiere 4,6-4,9 mm. vychovať chovnú líniu, ktorá stavia komôrky o veľkosti 5,2 mm (Gustafsson 2001). Lehzen v roku 1880 opísal rodiny osadené v slamených košach v oblasti vresov Lüneburger Heine, velkosť komôrok robotníc bola 4,9 - 5,1 mm. Jeseň 2002, Reiner Holstein skúmal u George Klindworth veľké množstvo rodín včelích osadených v slamených košach. Vo všetkých rodinách našiel komôrky o premiere 5,2-5,4 mm. Hoci boli oni potomkovia rodín udržovaných prirodzeným spôsobom, ich komôrky boli väčšíe o 0,3 mm od komôrok z plástrov primárnych. Vplyv na to mohlo mať przekrzy¿owanie z trúdov z rodín kde včely boli vybrané v smere veľkosti. Klindworth tvrdí, že včely vresové zanikli v posledných 20 rokoch.
V súčasnej dobe chované v slamených košach v Lüneburger Heine rodiny boli geneticky zmenené pod vplyvom okolia včiel Buckfast i včiel krajinky. Dnes rodiny zo slamených košov majú veľmi slabú tendenciu do rojenia, čo z nich robí veľmi málo užitočné do tradičnej hospodárky vresovej.
Aj napriek prevalencii zväčšovania na úrovni genetickej aj v Európe nachádzajú sa pojediné rodiny s prírodnými plástrami, ktoré nieboly tým ovplyvnené. Je zaujímavé, že väčšina z týchto rodín, z rôznych dôvodov cez dlhú dobu udržiavali sa bez dozoru včelára.
...čo je väčšie je naozaj lepšie?
Kone zimnokrvisté sú schopné tiahnuť ťažšie bremená ako ich menši predchodci. To dáva väčší zmysel na ich chov. Avšak, v prirodzenom prostredí kôn zimnokrvistý bez starostlivosti, nepochybne rýchlo zahynie. Aj keď človek udržiava i chova včely, sú to ďaleko divé zvieratá, hľadajúce jedlo v prirodzenom prostredí. Preto by ste sa mali spýtať sami seba, či dáva zmysel zväčšať včely ak budú mať potom väčšie medové vačky i dlhšie jazyčky ? Včelári ktorý v posledných rokoch viedli skúsenosti v chove menších včiel, uvádzajú len o niečo menšiu jej produktyvitu v porovnaniu do väčších včiel. A ak došlo do nejakého rozdielu to hlavne v prospech menších včiel.
Dee i Ed Lusby v Arizone sú tvrdohlaví ekologičný včelári. Lieky bez ohľadu na druh z spravidla nie sú používané .Toto rozhodnutie takmer dvakrát doviedlo ich farmy do bankrotu. Spočiatku 1000-úlova farma po roku 1986 bola znížená do 400 rodín z pôvodu choroby klieštika. Po tým rodiny boli presedlené na medzistienky z komôrkami priemeru 5,08 mm, počet rodín sa opäť zvýšil, rýchlo dosahujúc 900 rodín. Po 1993 roku počet rodín klesol opäť na 140 (jar 1998) z dôvodu pasožita klieštika warroa destructor. Ale potom veľkosť farmy opäť dosiahla rovnakú bývalú úroveň, a straty sú teraz zriedkavé. Zatiaľ doteraz lieky neboli nikdy použité. Podľa Dee a Ed Lusbym prelomu dlhujú pomoc jedinej metódy. V roku 1997, začali rodiny presídlovať na medzistienky o veľkosti 4,8-4,9 mm komorôk.
Rýchlo boli nasledovníci...
Dennis Murell z Wyoming patrí do prvých včelárov ktorí skopíroval spôsob Lusby'ich. Jeho testujúce rodiny naposledy boli liečené proti klieštiku Varroa na jeseň 1999. V roku 2000 prešiel na medzistienky 4,9. Avšak, v roku 2001 boli včely ťažko zamorené klieštikom Varroa Destructor, prírodné opady roztoča dosiahli sto denne. Iba štyri rodiny prezimovali ale na jar roku 2002 boli veľmi slabé. Preto nie je divu, že Dennis mal veľké pochybnosti o spôsobe Lusby'ich. Ale rodiny ktoré prežili napriek zlé znážkove podmienky rozvijali sa takmer explodujúc. V lete a na jeseň 2002 roku prírodný opad roztoča bol len jeden na týždeň. Po škodách spôsobené klieštikom nebolo ani stopy. Podobne sa darilo Roger White chovateľu matiek včelich z Cypru. Na jar roku 2001 prešiel na medzistienky 4,9. V lete roku 2001 bolo ešte stále poškodenie typické pre klieštika Varroa, ale na jeseň poškodenie zmizlo. V roku 2002, rodiny sa správali úplne normálne, i po celú dobu boli zdravé.
Stredomorské podnebie na Cypre ( trvajúci takmer po celý rok odchov plodu ) "normálne" rodiny
musia byť ošetrené proti Varroa každých šesť mesiacov.
Zatiaľ čo u Barry'ego Birkeya z IlIinois w roku 2002 presídlenie podarilo sa v dvoch rodinách , ktoré z neznámych dôvodov neprežili zimu. Iné rodiny boli presídlené na jar 2001 roku. Na jeseň roku 2000, posledný raz boli liečené proti klieštiku Varroa . Ani v roku 2001 ani v roku 2002, neboli tam žiadne známky škody spôsobené klieštikom Varroa Destruktor.
Proces stabilizácijny...
Doterajšie skúsenosti ukazujú, že je možné uzískať rodiny odolné proti klieštiku Varroa presídlujúc včely na medzistienky 4,9. Avšak, nie s každou rodinou sa to podarilo. Niektoré z nich boli veľmi ťažko zamorené klieštikom. A preto, okrem veľkosti komôrok, musí to byť ovplyvnené ešte ďalšími faktormi. Z druhej strany aby bola dosiahnutá odolnosť proti klieštiku Varroa nebude vyžadované žiadny "exotické" plemeno včiel. Zdá sa, že malá veľkosť komôrok , zvyšuje prirodzenú odolnosť včiel proti roztočom. Sú tiež medzi miestnou populáciou včiel rodiny, ktoré prežili roky bez liečby proti roztočom. Skúsenosti Dennis Murrell sú dokonalým príkladom procesu stabilizácii. V prvom roku, niektoré rodiny presídlené na menšiu veľkosť komôrky boli veľmi ťažko zamorené klieštikom. Iba polovica z rodín prežila. Avšak tie rodiny , ktoré prežili v nasledujúcom roku vytvorili veľmi obmedzenú populáciu roztočov, hoci boli veľmi silné.
Príčiny nie sú dosiaľ známe...
V oboch štúdiách kúskami plástrov s malými komôrkami (4,9mm) vloženo do normálnych plástrov (5,4mm) . Každá z rodín testujúcich žijúcich na normálnych plástrach mala k dispozícii len niekoľko sto komôrok menšej veľkosti. Boli to teda izolované, vytiahnuté v celku (z rodín menších včiel ) kúsky plástrov, pozorované len krátku dobu. Nebol pozorovaný teda celý priebeh vývoja plodu v dlhšom časovom období. Zatiaľ nie je známe, aké faktory v stabilnej rodine s malými komôrkami i s malými včielami skutočne môžu viesť k zachovaniu populácie roztočov V. destructor pod hladinou škodlivosti. Zdá sa však, jasne že umožňuje to zvýšená vitalita včiel.
Tiež roztočová nákaza menšia u menších včiel...
Roztoč (Acarapis woodii) , ktorý je vnútorný parazit včiel objavil sa v roku 1921. Je on považovaný za príčinu epidémie, ktorá po roku 1911 zúrila v Anglicku. Tu bolo v tej dobe veľká časť populácie včiel v Európe umelo zväčšená. Acarapis woodii pravdepodobne pochádza z jednej z variant blízkych príbuzných vonkajších roztoč včelích A. vaganas, A. a A. dorsalis externus. Kým neškodlivé roztoče včelie sú na tele včely, A. woodii môže preniknúť do priedušnice a spôsobiť veľké škody. Väčší prierez prieduchov zväčšených včiel umožňuje práve takýto vývoj parazita. U Lusby' v Arizone zmenšil veľkosť komôrok včelích na 5,08 mm čo dostatočne osiahlo odolnosť včiel na nákazu roztoča-(Acarapis woodii).
Veľkosť včiel a ich životaschopnosť...
V literatúre o včelárstve devätnásteho storočia nájdeme len málo informácií o chorobach včiel. Väčšina oddielov nepriateľských škodcov
včiel obmedzené sú na motylicy voskovej i tak podobne. Niektoré choroby -mor včielieho plodu- hoci boli známe, zdá sa, že mali za následok oveľa menšie straty ako v dvadsiatom storočí. Správy o katastrofických účinkach zarazy pretekajú až od prvej polovice dvadsiateho storočia. Bolo to može kvôli chýbajúcemu pozorovaniu v úľach nerozbieralných? Existuje mnoho dôkazov, že včely v Európe pred rokom 1900 boli oveľa vitalnejšie ako je tomu dnes.
Vývoj a výkonnosť rodiny včeliej...
Všetci včelári, ktorí doteraz prešli na menšie komôrky (4,9mm), hlásia o neznámej rýchlosťi, pri ktorej sa rozvíjajú ich rodiny. Je to pravdepodobne z väčšej kompaktnosti ( stiahnutia ) v hniezde, čo výrazne uľahčuje termoreguláciu, v tomto kritickom období ,ktorá je na jar. Rámka Zandera s komôrkami o veľkosti 5,55 mm má okolo 6000 komôrok.
Pri premiere komôrky 4,9 má rámka Zandera okolo 7700 komôrok. Plod zo štyroch plástrow o veľkých komôrkach nájde sa na troch plástroch o malých komôrkach. Okrem toho menšie včely môžu lepšie prezimovať, pretože tvoria viac kompaktný zväzok v zime.
Rýchlejší vývoj pozitívne ovplyvňuje výkon zberu medu. Vyššie výnosy možno očakávať najmä s počiatkovými znáškami. S letnou znáškou výkon je pravdepodobne menej rôznorodný, pretože v tomto čase aj väčšie včely dohnali vývoj.
Predtým uvedené účinky sa objavujú iba vtedy, keď rodina bez ťažkostí vybuduje medzistienky o menšiom priemere i matka včelia je zaplodní. Z tohto dôvodu, najviac potrebné je dlhodobé prechodné obdobie, ktoré je zvyčajne sprevádzané prísnym výberom rodin.
Od nejakého času aj v Európe objavili sa v predaji medzistienki o premiere komôrok 4,9mm.
Tiež miestni včelári začali experimentovať s presídlením rodín. Bohužiaľ bez efektu. Erik Osterlud zo Švédska bol prvým európsky včelár
ktorí začal riešiť tento problém. Opisuje svoje skúsenosťi:
"V lete 2000 roku 70 zo svojích sto rodín dal som do testovania medzistienky s premierom komôrok 4,9mm. Každému z nich dal som polmedníky s 12 rámikmi medzistienok. Jedna rodina vystavila medzistienky prekvapivo doskonale ,ďalších päť dobre, ďalej 10 uspokojivo, 10 rodín nebol schopné odbudovať medzistienky. Včely vybudovali rôznorodný plastry, ktoré som musel pretopiť. Aj ostatné 44 rodín nevyhovelo. Museli byť presídlené s pomocou medzistienok o veľkosti
komôrok (5,1 mm). "
Užitočnosť rodín...
Matka včel bez problému zaplodnila plástry včelie, a dokonca aj o menšie komôrky. To odráža skutočnosť, že rodiny žijúce v divočine môžu stavať
komôrky na skladovanie medu o 0,3-0,5 mm väčšie než v plodovej časti. Predpokladá sa, že najlepšie výsledky možno dosiahnuť s rodinami, ktoré z určitých dôvodov (včelárenie v košach či v úlach zo slamy , ekologické včelárstvo), mnoho generácií boli udržiavané na plástrach vcelích bez používania medzistienok.
Techničné poradenstvo bio - včelárstva ...
Ak chceme, žeby včely vystavili medzistienky o menších komôrkach, musíme si položiť následujúcu otázku -či rodina potrebuje v danom okamihu veľkých komôrok pre uloženie medu, alebo menších do zväčšenia hniezda ? V tejto súvislosti, postupujte nasledovne:
• * v čase zberu znážky včely žijúce na prírodných plástoch chcú stavať veľké komôrky, takže nemali by sme dávať medzistienky s malímy komôrkami pri výraznej znážke, alebo pri kŕmeniu.
• *slabé rodiny budú budovať malé komôrky, pretože chcú rozšíriť hniezdo;
•* prírodné i umelé (zmetence) roje sú vhodné k výstavbe medzistienok s menšími komôrkami.
• * medzistienky mali by visieť uprostred hniezda, alebo medzi plástrami plodu;
• ;* môžeme tiež dať maximálne dva rámiky s medziestienkami.
• * dostupnosť rámika práci zmierňuje tendenciu prestavanie medzistienok na komôrky trúdove .
Dva kroky...
Najlepšie výsledky dosiahnete s umelými rojami , že najprv je osídlime na medzistienkach o komôrkach 5,15 mm. S takou strednou veľkosťou komôrok poradia si takmer všetky rodiny. Aby niebolo chýb označíme na hornej lište rámika "M" (medium - stredná: 5,1 mm), ''5 "(smiali - malá: 4,9 mm). Ak v rodine je dostatočný počet robotníc stavebného chumáča, ktoré boli vyliahnuté zo stredných komôrok, po piatich týždňoch môžeme podať medzistienky o priemere komôrok 4,9mm . Maximálne 2 rámiky naraz. Musia byť umiestnené priamo na obvode hniezda, a ešte výhodnejšie uprostred hniezda medzi rámikami s podom. Plástry o premiere komôrok 5,15 mm.budú neskôr presunuté na obvod hniezda, i tam môžu byť ponechané ako zriedka zaplodnené krycie plástry.
Medník ...
V prírodných prirodzených plástrach komôrky do skladovania medu sú väčšie. Preto do medníka môžeme odporučiť medzistienky o priemere 5,4 mm. Najmä preto, že stavba medzistienok z menšími komôrkami v medníkoch je veľmi ťažká.
Literatúra
Baudoux U. (1933 i 1934), The influence of celi size. Bee World, 1/33 i 1/34. Ak chcete nájsť tiež pod: http://www.beesource.com/pov/lusby/index.htm
Cowan T. (1890), The Honey Bee; It's Naturai History, Anatomy and Physiology, p. 181
Erickson E. H., Lusby D. A., Hoffman G. D., Lusby E. W. (1990), On the size of cells. Bee Culture, 2/90 i 3/90. Ak chcete nájsť tiež pod: http://www.beesource.com/pov/lusby/index.htm
Gustafsson P. O. (2001), Visiting Barry Sergeant. Ak chcete nájsť tiež pod: http://www.algonet.se/-beeman/za/za-1.htm
Lehzen G. H. (1880), Die Hauptstucke aus Betriebsweise der Luneburger Bienenzucht; 1. Auflage
Message D. and Goncalves L. S. (1995), Effect of the Size of Worker Brood Celi s of Africanized Honey Bees on Infestation and of the Ectoparasitic Mite Varroa jacobsoni Oud., Apidologie 26, 381-386
Osterlund E. (2000), En cellsam historia. Bitidningen, 9/2000
Root A. I. (1891), ABC and XYZ of Beekeeping, p. 172-178. Ak chcete nájsť tiež pod: http://www.beesource.com/pov/lusby/index.htm
Taylor M. (2002), Varroa destructor not thwarted by smaller sized cells. New Zealand Beekeeper 10/2002
Wildman T. (1770), A Treatise on the Management of Bees, p. 22
THOMAS KOBER
(nar. 1967) profesionálny včelár (150 rodín) v Irschenberg (Nemecko, Bavorsko). Udržuje rodinnú včelársku farmu, vydáva, medzi ostatnými. vo včelárskom časopise "ADIZ". (viac - viď www.imkereikober.de).